Kedy to najviac páli
Po päť-
až sedemhodinovej vyučovacej „šichte“ sa málokomu chce hrnúť ihneď
do učenia a úloh, preto po príchode zo školy by dieťa malo mať v
učení prestávku. Pauza by však nemala byť príliš dlhá. Medzi
treťou a piatou hodinou poobede je optimálny čas na učenie. Naša
schopnosť sústrediť sa kulminuje. Nie je vhodné ani učiť sa tesne
pred spánkom, lepšie je ráno si privstať a krátko si látku
zopakovať.
Miesto na učenie
Dobré
je, ak sa dieťa môže učiť v samostatnej miestnosti, kde nie je
ruch, ktorý by ho mohol vyrušiť. Niektoré deti potrebujú mať na
stole poriadok, iné majú radšej usporiadaný chaos. Ďalšie deti sa
zase potrebujú pri učení prechádzať – každému by sme mali umožniť
to, čo potrebuje.
Aj
kyslík je dôležitý
Začnite
tak, že vyvetráte. Kyslík pomáha mozgovým bunkám fungovať, keď
chýba, všetko sa robí omnoho ťažšie. Skúsili ste sa už niekedy
učiť v prírode? Pomáha to.
Čítanie a opakovanie nahlas
Pri
učení je dobré zapojiť čo najviac zmyslov, teda aj sluch a reč.
Pri učení by deti mali rozprávať učivo nahlas, aby počuli, čo
hovoria. Text by si mali raz či dvakrát prečítať a potom zopakovať
nahlas. Nemalo by to byť tak, že si povedia jednu vetu, ktorú
práve prečítali, a potom dúfajú, že už vedia celé učivo.
Preskúšanie
Keď
skúšame dieťa, mali by sme mu dávať otázky, ktoré sú pri texte v
knihe, a skontrolovať, či si prečítalo aj text v knihe, nielen
svoje poznámky. Dobré je položiť mu aj zopár otázok z
predchádzajúcej látky, aby sme si overili, či má dieťa v učení
systém.
Poznámky cibria pamäť
Sú
deti, ktoré majú také hrozné poznámky zo školy, že sa z nich
nedokážu učiť. Sú bez ladu a skladu, dátumu, nadpisu, plné
nedokončených viet, skrátka nepoužiteľné. Pri opakovaní tak dieťa
nevie, o aké učivo ide, čo je viac a čo menej dôležité. Musí sa
tak učiť z textov v knihe, ktoré sú však príliš dlhé a niekedy v
nich nie je vyznačené hlavné a vedľajšie učivo. Vtedy sa odporúča
naučiť deti robiť si dobré poznámky, alebo, ak je to možné,
prefotiť si poznámky od spolužiaka. Tento postup sa odporúča aj
pri deťoch s poruchami písania.
Tipy, ako by to mohlo fungovať
Naučte
deti úlohy robiť aj vtedy, keď je v škole ľahší deň s malým počtom
domácich úloh a učenia.
Najprv by sa mali učiť ťažké predmety a na záver sa učiť predmety,
ktoré majú rady Ak má žiak rád biológiu či angličtinu, mal by si
ich nechať akoby „za odmenu“.
Odporúča sa však, aby ich pri učení striedali: matematika ako
prírodovedný predmet by sa mala striedať so slovenčinou
(humanitný) a nie s fyzikou či chémiou. Ťažšie predmety tiež možno
striedať s ľahšími.
Medzi učením by si mali robiť prestávky, ktoré by však nemali byť
dlhšie, ako čas učenia. Malo by to vyzerať ako v škole: 45 minút
či hodinku sa učím, 15 až 30 minút pauza.
Keď si robia domáce úlohy, hneď by si mali pozrieť aj učivo a
zopakovať si ho, lepšie si ho zapamätajú.
Ak sa dieťa chce učiť pri hudbe, mala by to byť hudba, ktorá ho
neruší, tichšia a pokiaľ možno bez slov.
Najčastejšie chyby
1. Deti si odkladajú si úlohy, na ktoré majú čas
jeden až dva týždne, na poslednú chvíľu, a
potom sa im nakopí príliš veľa učiva.
2. Učia sa najprv predmety, ktoré majú rady, a
ťažšie si odkladajú na neskôr, keď ich pozornosť a sústredenie sú
na bode nula.
3. Chcú mať prípravu do školy čo najrýchlejšie za
sebou, takže sedia nad učením hodinu - dve bez prestávok. Ani to
nie dobré, pretože mozog má určitú kapacitu a potrebuje na lepší
výkon aj oddych.
4. Deti si najprv robia domáce úlohy a potom sa
učia, tieto dve činnosti nespájajú do jednej.
5. Veľa detí sa učí pri hudbe, to však nemusí
vyhovovať každému.
6. Predmety sa učia tak, ako si ich vytiahnu z
tašky, jeden za druhým, bez systému.